Vítam vás v tretej časti rozprávania o tele, jeho vrstvách a čo pre nás môžu znamenať pre praktický ľudský život. Povedali sme si o koži a osobných hraniciach; svaloch a toku emócií ako citovo aktívnej empatickej prítomnosti v živote. Teraz je na rade tretia vrstva tela – naše kosti. Text som uverejnil v časopise Vitalita.

byt nahy

 

Sme v druhej čati spoznávania tela a ako sa cez neho prejavuje náš vnútorný svet.  Budem sa venovať tomu, čo je chránené /alebo by mohlo byt/  našou kožou a schopnosťou nastaviť si hranice - svalmi a citmi. Povedali sme si, že koža predstavuje našu ochranu a schopnosť povedať áno či nie bez pocitov viny. A práve pocity viny a hanby sú spoločne s témami ako sexualita a smrť tabuizované.

koza chytena medzi prsty Naše fyzické telo je prvým domovom, kam vstúpime pri príchode na Zem. Je láskavým darom, aby naša duša mohla ísť na tie miesta, kam potrebuje ísť. A zažiť, sdieľať... . A to vieme a sme ochotný najmä vtedy, kedˇ sa cítime bezpečne a prijímaný. Vtedy sme schopný sa otvoriť, zdieľať tajomstvá svojej duše, podeliť sa o obrazy, ktorými duša žije, spieva a tancuje. Ako sa teda cítiť tak bezpečne, že nám to dovolí hravo a so sebaocenením prinášať svoje dary?

kompas zlaty

Čo pre nás znamená, že telo je prvým domovom kam sme prišli? Môže nám telo pomôcť pri hľadaní svojho života, radosti, zdravia a slasti? Ako je naše telo prepojené s múdrosťou Zeme? Koľko slobody mu dávame cez svoju myseľ, strachy sa oddať či hanbu byť svojský?

"Duch vždy smeruje k novým horizontom. otázkou je, či sme schopný a ochotný ho v pohyboch dopredu nasledovať. Kde je nám Boh bližšie než v tele? Čo by bolo veľkým uctením a nesmiernou láskou? Keby sme Boha uvideli v svojom tele. To je prvá cesta, ktorou sa vydáme k novým horizontom. Je to cesta k väčšiemu zdraviu" (Bert Hellinger- Zdravie)

Ku každému cvičeniu pristupujem s čistou hlavou, skoro ako keby som zabudol, že som niekedy predtým cvičil. Je potrebné sa zbaviť stereotypov, teda akýchkoľvek myšlienok na predchádzajúce cvičenie a pohybov z nich vyplývajúcich. To neznamená, že sa niektoré pohyby nebudú opakovať, znamená to iba nechcieť opakovať za každú cenu iba známe veci, inak sa cvičenec neposúva ďalej. Vďaka otvorenosti mysli sa opakované pohyby zdokonaľujú a nové pohyby umožňujú, prezentujú. Do cvičenia je vhodné zahrnúť jednak voľnú zostavu, o ktorej sme hovorili teraz, ale nezabudnúť popri tom na tzv. domácu úlohu od inštruktora. Tá má za úlohu osvetliť niektoré aspekty cvičenia, pociťovania a myslenia dôležité na danom stupni. Je pravda, že celé PT spejú k intuitívnemu pohybu, rešpektujúc možnosti a danosti jednotlivca, ale domáca úloha je konkrétna forma umožňujúca nahliadnuť na doterajší stereotyp.

running people

Naše telo je nám dané ako prostriedok, pomôcka, vďaka ktorej môžeme realizovať naše priania a túžby. Ak sa o neho správne staráme, sme dušou s ním a v ňom tam, kde chce byť i duša... cítime sa v ňom veľmi dobre. Radostne. ak sa v tele necítime komfortne, obmedzujeme jeho pohyblivosť, spontánnosť a prirodzenosť... nevedomky časom svojim telesným schopnostiam prispôsobujeme svoj život, myslenie i sny.

Napriek tendencii väčšiny ľudí považovať svoje telo za samozrejmosť a dokonca akúsi príťaž, je práve naše fyzické telo prvým z darov, ktorý si najmenej vážime a nechceme za neho prevziať zodpovednosť. Druhým je veľmi často diskutovaná slobodná vôľa.

rhythm-of-the-heart

Go to top